Zameraný ultrazvuk pri Parkinsonovej chorobe (MRgFUS)

Zameraný ultrazvuk (Focused Ultrasound Surgery – FUS alebo MRgFUS) je moderná, neinvazívna liečebná metóda, ktorá využíva vysokoenergetické ultrazvukové vlny na presné zacielenie malej oblasti mozgu. Celý zákrok prebieha pod kontrolou magnetickej rezonancie (MRI), ktorá umožňuje lekárom presne sledovať miesto ošetrenia aj jeho teplotu v reálnom čase.

Na rozdiel od hlbokej mozgovej stimulácie (DBS) sa pri tejto metóde nevkladajú elektródy ani neurostimulátor, nevykonáva sa chirurgický rez a pacient nepotrebuje celkovú anestéziu.

Cieľom zákroku nie je vyliečiť Parkinsonovu chorobu ani zastaviť jej progresiu, ale zmierniť vybrané motorické príznaky, ktoré už nie sú dostatočne kontrolované liekmi.

Ako funguje zameraný ultrazvuk?

Počas zákroku sa stovky ultrazvukových lúčov sústredia do jedného presne určeného bodu v mozgu. Samotné lúče pri prechode mozgom nepoškodzujú okolité tkanivo. Až v mieste ich spojenia vznikne dostatočná energia na vytvorenie malej kontrolovanej lézie, ktorá preruší abnormálnu nervovú aktivitu spôsobujúcu motorické príznaky Parkinsonovej choroby.

Lekári počas zákroku opakovane komunikujú s pacientom a priebežne testujú tras, pohyb aj prípadné vedľajšie účinky. Liečba sa preto vykonáva pri plnom vedomí pacienta.

Nie je len jeden typ FUS

Mnohí pacienti si myslia, že zameraný ultrazvuk vždy cieli na tú istú časť mozgu. V skutočnosti to tak nie je.

Moderný výskum ukazuje, že podľa prevládajúcich príznakov možno zacieliť rôzne oblasti motorického okruhu mozgu

VIM – ventrálne intermediálne jadro talamu

Najznámejším cieľom je VIM (Ventral Intermediate Nucleus of the Thalamus).

Ide o malé jadro talamu, ktoré zohráva významnú úlohu pri prenose pohybových informácií.

Ak je cieľom práve VIM, zákrok sa nazýva VIM talamotómia.

Je určený najmä pre pacientov s:

  • výrazným trasom,
  • trasom nereagujúcim dostatočne na lieky,
  • trasom výrazne znižujúcim kvalitu života.

Najlepšie výsledky dosahuje práve pri potlačení trasu.

Naopak:

  • menej ovplyvňuje stuhnutosť (rigiditu),
  • menej ovplyvňuje spomalenie pohybov (bradykinéziu),
  • zvyčajne výrazne nepomáha pri motorických výkyvoch,
  • nie je určený na liečbu dyskinéz.

Niektoré štúdie navyše ukazujú, že u časti pacientov sa môže účinok na tras po rokoch čiastočne oslabiť.

Použité zdroje:
  1. Focused Ultrasound Foundation. Parkinson’s Disease. focusedultrasoundfoundation.org, přístup 2025.
  2. Parkinson’s Foundation. Non-invasive Focused Ultrasound Helps Alleviate Parkinson’s Symptoms. parkinson.org, přístup 2025.

PTT – palidotalamická traktotómia

V posledných rokoch sa veľká pozornosť venuje ďalšiemu cieľu nazývanému PTT (Pallidothalamic Tractotomy).

Na rozdiel od VIM nejde o jedno jadro mozgu.

PTT sa zameriava na nervové dráhy, ktoré vedú signály z globus pallidus internus (GPi) do talamu.

Tieto dráhy patria medzi najdôležitejšie motorické okruhy bazálnych ganglií a pri Parkinsonovej chorobe sú výrazne narušené.

Práve preto sa predpokladá, že ich ovplyvnenie môže zlepšiť širšie spektrum motorických príznakov.

Výskum naznačuje možné zlepšenie:

  • trasu,
  • rigidity,
  • bradykinézy,
  • motorických fluktuácií,
  • dyskinéz.

Výsledky sú zatiaľ veľmi sľubné, stále však ide o relatívne novú oblasť výskumu.

Kombinácia VIM a PTT

 

PTT/VIM augmentation surgery

Nejde o oficiálny medicínsky názov.

Vo väčšine prípadov tým lekári označujú kombinovaný prístup, pri ktorom sa:

  • najskôr ošetrí VIM kvôli trasu,
  • následne sa pridá zacielenie PTT na zlepšenie ďalších motorických príznakov.

Takýto postup sa označuje aj ako dual-target MRgFUS alebo dvojcieľový zameraný ultrazvuk.

Myšlienkou je spojiť výhody oboch cieľov.

⸻

Casey Halpern a najnovší výskum

Vo videách pacientov sa často spomína meno Dr. Casey Halpern.

Je neurochirurgom z University of Pennsylvania a patrí medzi popredných svetových odborníkov na zameraný ultrazvuk pri Parkinsonovej chorobe.

Jeho tím skúma nové možnosti liečby pomocou MRgFUS vrátane:

  • nových cieľových oblastí mozgu,
  • kombinácie viacerých cieľov,
  • personalizovaného výberu cieľa podľa príznakov konkrétneho pacienta.

Práve tento smer predstavuje jednu z najvýznamnejších oblastí súčasného výskumu.

⸻

Ďalšie skúmané ciele

Vývoj sa nezastavil iba pri VIM.

Vedci skúmajú aj ďalšie oblasti mozgu.

STN – subtalamické jadro

Subtalamické jadro (STN) je dlhé roky hlavným cieľom pri DBS.

V posledných rokoch sa skúma aj jeho liečba pomocou MRgFUS.

Menšie štúdie ukázali významné zlepšenie:

  • trasu,
  • rigidity,
  • bradykinézy.

Výskumníci zároveň zistili, že čím menšia je vytvorená lézia pri zachovaní účinnosti, tým nižšie môže byť riziko nežiaducich účinkov.

GPi – globus pallidus internus

Ďalším cieľom je GPi (globus pallidus internus).

Táto oblasť je zaujímavá najmä pre pacientov s:

  • výraznými dyskinézami,
  • motorickými fluktuáciami,
  • komplikáciami dlhodobej liečby levodopou.

Prvé randomizované klinické štúdie ukázali sľubné výsledky, výskum však pokračuje.

⸻

Pre koho môže byť zameraný ultrazvuk vhodný?

MRgFUS môže byť vhodný pre pacientov, ktorí:

  • majú motorické príznaky nedostatočne kontrolované liekmi,
  • majú výrazný tras,
  • nie sú vhodnými kandidátmi na DBS,
  • nechcú podstúpiť implantáciu elektród.

Nie každý pacient však spĺňa podmienky.

Pred zákrokom sa posudzuje napríklad:

  • typ príznakov,
  • celkový zdravotný stav,
  • anatomické vlastnosti lebky (tzv. Skull Density Ratio – SDR),
  • výsledky MRI,
  • očakávaný prínos zákroku.

Výber cieľa vždy robí skúsený multidisciplinárny tím.

⸻

Výhody zameraného ultrazvuku

  • bez chirurgického rezu,
  • bez implantovaných elektród,
  • bez neurostimulátora,
  • bez výmeny batérií,
  • bez celkovej anestézie,
  • okamžitá kontrola účinku počas zákroku,
  • kratšia rekonvalescencia,
  • vysoká presnosť vďaka MRI navigácii.

⸻

Riziká a obmedzenia

Tak ako každý zákrok, aj MRgFUS prináša určité riziká.

Možné vedľajšie účinky zahŕňajú:

  • poruchy rovnováhy,
  • poruchy chôdze,
  • brnenie alebo znecitlivenie,
  • slabosť,
  • poruchy reči,
  • poruchy prehĺtania.

Väčšina z nich býva prechodná, u malej časti pacientov však môžu pretrvávať.

Ďalším obmedzením je, že ide o ablačný zákrok.

To znamená, že vytvorenú léziu už nemožno odstrániť ani upraviť.

Na rozdiel od DBS nie je možné terapiu neskôr vypnúť alebo meniť jej nastavenia.

⸻

Najnovší smer vývoja

Najnovší výskum sa postupne presúva od prístupu „jeden cieľ pre všetkých“ k personalizovanej liečbe.

Lekári sa snažia vybrať takú cieľovú oblasť mozgu, ktorá najlepšie zodpovedá konkrétnym príznakom pacienta.

Skúmajú sa:

  • kombinácie VIM a PTT,
  • nové ciele ako STN a GPi,
  • čo najmenšie účinné lézie,
  • bezpečnejšie dvojcieľové zákroky,
  • presnejšie plánovanie pomocou pokročilej MRI.

Niektoré štúdie z rokov 2024–2026 ukázali veľmi povzbudivé výsledky, najmä pri kombinovanom zacielení VIM a PTT. Zároveň však upozornili, že obojstranné vytváranie trvalých lézií môže zvýšiť riziko problémov s rečou, chôdzou a rovnováhou, preto je potrebné ďalšie dlhodobé sledovanie pacientov.

⸻

Záver

Zameraný ultrazvuk predstavuje jednu z najväčších inovácií v chirurgickej liečbe Parkinsonovej choroby za posledné desaťročia. Už nejde iba o liečbu trasu prostredníctvom VIM talamotómie. Súčasný výskum skúma nové ciele, ako sú PTT, STN a GPi, a tiež kombinované prístupy, ktoré by mohli priniesť lepšiu kontrolu širšieho spektra motorických príznakov.

Hoci výsledky doterajších štúdií vyzerajú veľmi sľubne, väčšina novších postupov je zatiaľ predmetom klinického výskumu. Preto je dôležité, aby sa výber vhodnej liečby robil individuálne v špecializovanom centre na základe dôkladného zhodnotenia zdravotného stavu, príznakov a očakávaného prínosu pre konkrétneho pacienta.

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.