úzkosť a depresia

pri Parkinsonovej chorobe

Úzkosť a depresia patria medzi najčastejšie motorické príznaky Parkinsonovej choroby. Môžu sa objaviť už skorých štádiách ochorenia a významné ovplyvniť kvalitu života. Nejde o prejav slabej vôle ani prirodzenú reakciu na diagnózu – sú súčasťou samotného ochorenia a dajú sa liečiť.

Úzkosť alebo depresia nie sú prejavom slabosti. Parkinsonova choroba ovplyvňuje mozgové systémy, ktoré sa podieľajú nielen na pohybe, ale aj na nálade, motivácii a prežívaní emócií. Psychické ťažkosti môžu súvisieť so samotným ochorením, ale aj so záťažou, ktorú život s chronickým ochorením prináša. Psychické ťažkosti sú časté – a sú liečiteľné.

Úzkosť, depresia alebo apatia?

Tieto ťažkosti sa môžu prekrývať, ale nie sú to isté. Ich rozlíšenie môže pomôcť zvoliť správny postup

Úzkosť

Úzkosť môže znamenať nadmerné obavy a strach, vnútorné napätie, nepokoj či podráždenosť. Niekedy sa pridávajú aj telesné prejavy, napríklad búšenie srdca, potenie alebo pocit tiesne. U niektorých ľudí s Parkinsonovou chorobou sa úzkosť objavuje alebo zhoršuje počas OFF obdobia, keď účinok lieku slabne.

Depresia

Depresia nie je iba smútok. Môže sa prejavovať pretrvávajúcim smútkom alebo pocitom prázdnoty, stratou radosti a záujmu, nedostatkom energie, beznádejou, problémami so spánkom či sústredením alebo stiahnutím sa zo spoločnosti. Niektoré príznaky depresie sa môžu prekrývať s príznakmi Parkinsonovej choroby, preto nemusí byť vždy jednoduché ich rozpoznať

Apatia

Apatia znamená predovšetkým nedostatok motivácie a iniciatívy. Človek môže vedieť, čo by chcel alebo mal urobiť, ale akoby „nevedel začať“. Nemusí pritom cítiť smútok ani beznádej. Preto apatia nie je to isté ako depresia, hoci sa oba stavy môžu vyskytovať súčasne.

Ako sa úzkosť a depresia môžu prejavovať?

Úzkosť sa môže prejavovať ako neustále obavy, strach z pádu alebo freezing-u, obavy z budúcnosti, vnútorný nepokoj, podráždenosť, problémy so zaspávaním alebo panické ataky. Niektorí ľudia si všimnú výrazné zhoršenie práve počas OFF obdobia

Depresia nemusí znamenať iba smútok. Človek môže predovšetkým stratiť radosť z vecí, ktoré ho predtým tešili, mať menej energie, prestať sa stretávať s ľuďmi alebo mať pocit beznádeje. Objaviť sa môžu aj problémy so spánkom, chuťou do jedla či sústredením.

Príznaky sa môžu meniť v priebehu dňa, v rôznych obdobiach ochorenia aj v súvislosti s nastavením liečby.

Súvisí vaša úzkosť s účinkom liekov?

U niektorých ľudí sa úzkosť zhoršuje počas OFF obdobia, keď účinok lieku slabne a zároveň sa môžu vracať alebo zhoršovať motorické príznaky Parkinsonovej choroby. Skúste si niekoľko dní zapisovať: 

5 otázok pre seba

Skúste sa zamyslieť nad tým, ako ste sa cítili počas posledných dvoch týždňov:

  • Prestali ma tešiť veci, ktoré som mal/a rád/a?
  • Cítim často smútok, prázdnotu alebo beznádej?
  • Trávim veľa času obavami alebo strachom?
  • Bráni mi moja nálada alebo úzkosť v bežných aktivitách?
  • Zhoršujú sa moje psychické ťažkosti pred ďalšou dávkou lieku?

Ak ste na niektoré otázky odpovedali áno, povedzte o tom svojmu neurológovi alebo všeobecnému lekárovi.

RIZIKÁ A OBMEDZENIA

Nemusíte vedieť presne pomenovať, či máte úzkosť, depresiu alebo apatiu. Najdôležitejšie je opísať, čo sa deje, odkedy to trvá a ako to ovplyvňuje váš každodenný život.

Môžete napríklad povedať:

„Posledné týždne mám výraznú úzkosť. Všimol/a som si, že sa často objavuje pred ďalšou dávkou lieku a spolu s ňou sa zhorší aj stuhnutosť.“

Alebo:

„Už niekoľko týždňov nemám radosť z vecí, ktoré som mal/a rád/a, nechce sa mi stretávať s ľuďmi a mám málo energie.“

Pomôcť môže, ak si pred návštevou lekára poznamenáte, kedy sa príznaky objavujú, ako dlho trvajú, ako spíte a či súvisia s ON/OFF obdobiami alebo užívaním liekov.

Ako sa úzkosť a depresia liečia?

Úzkosť a depresia pri Parkinsonovej chorobe sa dajú liečiť. Liečba sa vyberá individuálne a často zahŕňa kombináciu viacerých prístupov. Ak psychické príznaky súvisia s OFF obdobiami alebo kolísaním účinku liekov, neurológ môže posúdiť nastavenie liečby Parkinsonovej choroby. Pomôcť môže psychoterapia, napríklad kognitívno-behaviorálna terapia. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť aj lieky proti depresii alebo úzkosti. Výber konkrétneho lieku musí zohľadňovať zdravotný stav človeka a ostatnú užívanú liečbu. Dôležitou súčasťou starostlivosti zostáva aj pravidelný pohyb, kvalitný spánok, sociálny kontakt a podpora rodiny či komunity.

Ako sa úzkosť a depresia liečia?

Úzkosť a depresia pri Parkinsonovej chorobe sa dajú liečiť. Liečba sa vyberá individuálne a často zahŕňa kombináciu viacerých prístupov. Ak psychické príznaky súvisia s OFF obdobiami alebo kolísaním účinku liekov, neurológ môže posúdiť nastavenie liečby Parkinsonovej choroby. Pomôcť môže psychoterapia, napríklad kognitívno-behaviorálna terapia. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť aj lieky proti depresii alebo úzkosti. Výber konkrétneho lieku musí zohľadňovať zdravotný stav človeka a ostatnú užívanú liečbu

Kontaktujte lekára, ak úzkosť, smútok, strata záujmu alebo iné psychické ťažkosti pretrvávajú, zhoršujú sa alebo začínajú zasahovať do každodenného života.

Čo môžete urobiť sami?

  • Pravidelná fyzická aktivita podporuje nielen fyzickú kondíciu, ale aj psychickú pohodu. Vyberte si pohyb, ktorý je pre vás bezpečný a ktorý dokážete robiť pravidelne
  • Rozprávajte sa s rodinou, priateľmi alebo ľuďmi, ktorí rozumejú životu s Parkinsonovou chorobou. Sociálna izolácia môže psychické ťažkosti prehlbovať.
  • Nekvalitný spánok môže úzkosť, únavu aj náladu zhoršovať. Ak máte dlhodobé problémy so spánkom, povedzte o nich lekárovi.
  • Pokojné dýchanie, mindfulness, meditácia alebo jemná joga môžu niektorým ľuďom pomôcť lepšie zvládať napätie a stres.
  • Naplánujte si malé, zvládnuteľné aktivity aj na dni, keď nemáte veľa energie alebo motivácie. Nemusíte zvládnuť všetko naraz.
  • Všímajte si, kedy sa úzkosť alebo zhoršenie nálady objavujú a či súvisia so spánkom, stresom, OFF obdobím alebo účinkom liekov.

REFERENCIE:

  1. Schrag A, Barone P, Brown RG, et al. Depression Rating Scales in Parkinson’s Disease: Critique and Recommendations. Movement Disorders. 2007;22(8):1077–1092. doi:10.1002/mds.21333.
  2. Reijnders JSAM, Ehrt U, Weber WEJ, Aarsland D, Leentjens AFG. A systematic review of prevalence studies of depression in Parkinson’s disease. Movement Disorders. 2008;23(2):183–189. doi:10.1002/mds.21803.
  3. Armstrong MJ, Okun MS. Diagnosis and Treatment of Parkinson Disease. JAMA. 2020;323(6):548–560. doi:10.1001/jama.2019.22360.
  4. Poewe W, Seppi K, Tanner CM, et al. Parkinson disease. Nature Reviews Disease Primers. 2017;3:17013. doi:10.1038/nrdp.2017.13.
  5. Parkinson’s Foundation. Depression and Anxiety. Dostupné na: https://www.parkinson.org/understanding-parkinsons/non-movement-symptoms/depression
  6. Parkinson’s UK. Anxiety and Parkinson’s. Dostupné na: https://www.parkinsons.org.uk/information-and-support/anxiety


Informácie na tejto stránke slúžia na vzdelávacie účelya nenahrádzajú odbornú lekársku konzultáciu.