HALUCINÁCIE A BLUDY

pri Parkinsonovej chorobe

Halucinácie a bludy sa môžu objaviť pri chorobe, najmä v jej pokročilejší štádiách. Často súvisia s liekmi, zmenami v mozgu, poruchami spánku alebo problém s pamäťou a myslením. 

Môžu byť mierne a neškodné, ale niekedy spôsobujú strach, zmätok alebo výrazne zasahujú do každodenného života.

Dobrá zpráva

Halucinácie a bludy pri Parkinsonovej chorobe sa dajú liečiť. U mnohých pacientov sa po úprave liečby alebo odstránení vyvolávajúcej príčiny výrazne zmenia alebo úplne ustúpia.

Čo sú halucinácie a bludy?

Halucinácie znamená, že človek vidí, počuje, cíti alebo vníma niečo, čo v skutočnosti nie je prítomné. Pri Parkinsonovej chorobe sú najčastejšie zrakové halucinácie – človek môže vidieť inú osobu, zviera alebo pohyb v periférnom videní. Niekedy má iba pocit, že niekto stojí za ním alebo je s ním v miestnosti.

Niektorí ľudia si pritom uvedomujú, že to, čo vidia, pravdepodobne nie je skutočná. U iných môže byť zážitok veľmi presvedčivý.

Bludy sú pevné presvedčenia, ktoré nezodpovedajú realite. Človek môže byť napríklad presvedčený, že ho niekto okráda, že mu partner nie je verný alebo že mu niekto úmyselne podáva nesprávne lieky. Pre človeka, ktorý blud prežíva, je toto presvedčenie skutočné. Preto obyčajné presviedčanie alebo hádka väčšinou nepomáha. 

Prečo vznikajú?

  • lieky používané pri Parkinsonovej chorobe
  • Pokročilejšie štádium ochorenia
  • problémy s pamäťou alebo demencia
  • poruchy spánku
  • zhoršený zrak
  • vyšší vek
  • akútne ochorenie alebo infekcia
  • Zmena zdravotného stavu alebo liekov

Ak sa halucinácie objavia náhle u človeka, ktorý predtým nemal, treba myslieť aj na inú príčinu – napríklad infekciu alebo akútny stav – a kontaktovať lekára.

Ako sa môžu prejavovať?

Prvé prejavy môžu byť veľmi nenápadné. Človek môže mať pocit, že niečo prebehlo kútikom oka, zazrie postavu, ktorá tam nie je, alebo si v šere pomýli oblečenie na stoličke s človekom. Neskôr sa môžu objaviť jasnejšie obrazy ľudí alebo zvierat. Halucinácie bývajú častejšie pri slabom osvetlení a večer. Menej často môže človek počuť hlasy alebo zvuky, cítiť dotyk, vôňu alebo prítomnosť niekoho, kto tam nie je.

Bludy sa prejavujú skôr ako pevné presvedčenie alebo výrazná podozrievavosť. Človek môže napríklad veriť, že mu niekto berie veci, že mu partner klame alebo že sa proti nemu niekto sprisahal. Pre rodinu môžu byť práve bludy niekedy náročnejšie než samotné halucinácie.

Čo môžete urobiť?

Zlepšíte osvetleni

Halucinácie a zrakové omyly sa môžu objavovať častejšie v šere. Dbajte na dobré osvetlenie miestnosti a chodieb.

Skontrolujte zrak

Zhoršené videnie môže prispievať k nesprávnemu vnímaniu predmetov a prostredia. Ak sa zrak zhoršil, je vhodné očné vyšetrenie.

Všímajte si, kedy sa objavujú 

Skúste si zapísať, kedy sa halucinácie objavili, čo im predchádzalo, aké lieky človek užil a či sa opakujú v určitom čase dňa.

Nemeňte lieky sami

Niektoré lieky používané pri Parkinsonovej chorobe môžu halucinácie zhoršovať. Sami ich nevysadzujte.

Hovorte o nich 

Halucinácie nie sú dôvodom na hanbu. Aj mierne alebo občasné epizódy je dobré oznámiť lekárovi.

Praktický tip pre rodinu

Nehádajte sa o tom, či je halucinácia „skutočná“. Ak je človek pokojný, snažte sa ho predovšetkým uistiť, že je v bezpečí. Pomôcť môže rozsvietiť miestnosť, zmeniť prostredie alebo presmerovať jeho pozornosť na inú činnosť. Ak napríklad vidí v miestnosti človeka alebo zviera, tvrdé presviedčanie, že „tam nič nie je“, nemusí pomôcť a môže zvýšiť jeho strach alebo napätie. Dôležitejšie než dokazovať, kto má pravdu, je pomôcť človeku cítiť sa bezpečne.

Kedy kontaktovať lekára?

Kontaktujte neurológa, ak:

  • sa halucinácie objavili prvýkrát
  • sú častejšie alebo intenzívnejšie
  • začínajú človeka desiť
  • človek prestáva rozlišovať, čo je skutočné
  • objavia sa bludy alebo výrazná podozrievavosť
  • odmieta lieky
  • príznaky narúšajú spánok alebo každodenný život

Liečba

Liečba sa vždy prispôsobuje konkrétnemu človeku a príčine jeho ťažkostí. Lekár najskôr zisťuje, či halucinácie alebo bludy nemajú inú vyvolávajúcu príčinu – napríklad infekciu, nový liek, poruchu spánku alebo inú zdravotnú komplikáciu. Následne skontroluje lieky na Parkinsonovu chorobu. Niektoré z nich môžu psychotické príznaky podporovať a lekár môže podľa potreby upraviť ich dávkovanie alebo kombináciu. Pri takejto úprave je však potrebné zároveň sledovať, či sa nezhoršia pohybové príznaky Parkinsonovej choroby. Ak sú halucinácie mierne, človek si uvedomuje, že nie sú skutočné, a nespôsobujú problémy jemu ani jeho rodine, nemusí byť vždy potrebná ďalšia medikamentózna liečba.Ak sú príznaky závažnejšie alebo človeka výrazne obťažujú, neurológ môže zvážiť liečbu určenú na psychotické príznaky. Výber lieku musí byť pri Parkinsonovej chorobe opatrný, pretože niektoré antipsychotiká môžu výrazne zhoršiť pohybové príznaky

REFERENCIE:

  1. Friedman JH. Parkinson’s Disease Psychosis 2010: A Review Article. Parkinsonism & Related Disorders. 2010;16(9):553–560. doi:10.1016/j.parkreldis.2010.08.001.
  2. Poewe W, Seppi K, Tanner CM, et al. Parkinson disease. Nature Reviews Disease Primers. 2017;3:17013. doi:10.1038/nrdp.2017.13.
  3. Armstrong MJ, Okun MS. Diagnosis and Treatment of Parkinson Disease. JAMA. 2020;323(6):548–560. doi:10.1001/jama.2019.22360.
  4. Parkinson’s Foundation. Hallucinations and Delusions. Dostupné na: https://www.parkinson.org/understanding-parkinsons/non-movement-symptoms/hallucinations-delusions
  5. Parkinson’s UK. Hallucinations and Delusions. Dostupné na: https://www.parkinsons.org.uk/information-and-support/hallucinations-and-delusions

Informácie na tejto stránke slúžia na vzdelávacie účelya nenahrádzajú odbornú lekársku konzultáciu.