DEMENCIA

pri Parkinsonovej chorobe

Parkinsonova choroba môže okrem pohybu ovplyvniť aj myslenie, pamäť, pozornosť či plánovanie. Nie každý človek s Parkinsonovou chorobou však demenciu rozvinie.

Dobrou správou je, že existuje veľa spôsobov, ako zvládať ťažkosti a čo najdlhšie zostať samostatný a aktívny.

Dôležité

Nie každý človek s Parkinsonovou chorobou demenciu rozvinie. Podľa výskumu približne 30 % ľudí s Parkinsonovou chorobou demenciu v priebehu ochorenia nerozvinie. Riziko sa zvyšuje s vekom a dĺžkou trvania ochorenia, ale priebeh je u každého človeka veľmi individuálny.

Čo je Parkinsonova demencia?

Parkinsonova demencia (PDD) je porucha myslenia a ďalších kognitívnych schopností, ktorá vzniká u časti ľudí s Parkinsonovou chorobou a postupne začne ovplyvňovať ich schopnosť fungovať samostatne.

Najčastejšie sa objavujú problémy s pozornosťou, plánovaním, riešením problémov, rýchlosťou spracovania informácií a priestorovým vnímaním. Strata pamäti nie je vždy prvým príznakom.

Mierna kognitívna porucha ≠ demencia

Mierna kognitívna porucha (MCI) sa pri Parkinsonovej chorobe vyskytuje pomerne často. Človek môže mať ťažkosti s pamäťou, pozornosťou alebo plánovaním, ale stále zostáva samostatný v každodennom živote. Nie u každého človeka s MCI stav postúpi do demencie.

Ako sa môže prejavovať?

Prvé zmeny nemusia byť nápadné. Človek môže potrebovať viac času na premýšľanie, ťažšie sleduje rozhovor viacerých ľudí alebo sa stratí v úlohe pozostávajúcej z viacerých krokov. Postupne sa môžu objaviť problémy s pozornosťou, orientáciou, úsudkom, vybavovaním informácií či hľadaním slov. Typické môžu byť aj ťažkosti so zrakovým a priestorovým vnímaním. U niektorých ľudí sa pridávajú halucinácie, bludy, podráždenosť, úzkosť alebo zmeny nálady. Schopnosti pritom nemusia byť každý deň rovnaké – môžu sa objavovať lepšie a horšie obdobia.

Čo ešte nemusí byť demencia?

Zhoršenie myslenia nemusí automaticky znamenať progresiu Parkinsonovej choroby. Výkon mozgu môžu výrazne ovplyvniť

  • nedostatok spánku
  • depresia alebo úzkosť
  • únava
  • niektoré lieky
  • infekcia,
    dehydratácia alebo iný zdravotný problém

Ako sa demencia diagnostikuje?

Neexistuje jeden krvný test alebo jedno vyšetrenie, ktoré by samo potvrdilo Parkinsonovu demenciu. Diagnóza vychádza z rozhovoru s pacientom a blízkym človekom, neurologického vyšetrenia a hodnotenia kognitívnych schopností.

Lekár môže použiť krátky kognitívny test, napríklad MoCA, a podľa potreby odporučiť podrobné neuropsychologické vyšetrenie. Zároveň sa hľadajú aj iné príčiny, ktoré môžu myslenie zhoršovať.

Pozor na náhlu zmenu. Náhle vzniknutá zmätenosť nie je typickým prejavom postupujúcej Parkinsonovej demencie. Ak sa človek výrazne zmení v priebehu hodín alebo dní, treba kontaktovať lekára a hľadať inú možnú príčinu

Parkinsonova demencia alebo demencia s Lewyho telieskami?

Obe ochorenia sú si biologicky a klinicky blízke. Rozdiel spočíva najmä v tom, kedy sa objavia pohybové a kognitívne príznaky

Parkinsonova demencia (PDD)

Pohybové príznaky Parkinsonovej choroby sú prítomné najmenej rok pred rozvojom demencie – v praxi často mnoho rokov

Demencia s Lewyho telieskami (DLB)

Kognitívne problémy vzniknú pred pohybovými príznakmi alebo približne v rovnakom období. Toto časové rozlíšenie používajú lekári pri diagnostike.

Vytvorte pravidelný režim

Podobný čas vstávania, jedla, liekov, pohybu a spánku môže pomôcť znížiť neistotu a uľahčiť orientáciu počas dňa.

Zjednodušte prostredie 

Udržiavajte poriadok, nechávajte často používané predmety na rovnakom mieste a dbajte na dobré osvetlenie. Jednoduchšie prostredie môže znižovať zmätenosť.

Zjednodušte užívanie liekov

Pomôcť môže dávkovač liekov, alarm alebo kontrola blízkej osoby. Ak sa objavia ťažkosti s užívaním liekov, povedzte o tom lekárovi.

Komunikujte jednoducho

Hovorte pokojne, používajte kratšie vety a dávajte človeku dostatok času na odpoveď. Riešte vždy jednu vec naraz.

Zachovajte aktivitu

Pokiaľ to zdravotný stav umožňuje, zostaňte fyzicky aj spoločensky aktívni. Dôležité je zachovať činnosti, ktoré človek zvláda a ktoré mu prinášajú radosť a pocit zmyslu.

Praktický tip pre rodinu

Pomáhajte, ale nepreberajte automaticky všetko. Ak človek ešte dokáže pripraviť raňajky, vybrať si oblečenie alebo vykonať inú bežnú činnosť, nechajte ho ju robiť. Pomoc prispôsobujte tomu, čo už skutočne nezvláda. Cieľom je čo najdlhšie zachovať samostatnosť, bezpečnosť a dôstojnosť.

Kedy je čas požiadať o pomoc?

Kontaktujte neurológa, ak problémy s myslením začínajú ovplyvňovať:

  • správne užívanie liekov
  • financie a platenie účtov
  • varenie a bezpečnosť domácnosti
  • orientáciu mimo domu
  • šoférovanie
  • osobnú hygienu
  • schopnosť zostať bezpečne sám

Dá sa Parkinsonova demencia liečiť?

V súčasnosti neexistuje liečba, ktorá by Parkinsonovu demenciu vyliečila alebo spoľahlivo zastavila jej progresiu. Existuje však liečba a podpora, ktorá môže zmierniť niektoré príznaky a pomôcť človeku lepšie zvládať každodenný život. Lekár môže podľa konkrétnej situácie zvážiť lieky určené na liečbu kognitívnych príznakov. Dôležitá je tiež kontrola celej liečby Parkinsonovej choroby, spánku, nálady, halucinácií a ďalších zdravotných problémov.

Čo ukazuje výskum?

Podľa údajov Parkinson’s Foundation približne 30 % ľudí s Parkinsonovou chorobou demenciu v priebehu ochorenia nerozvinie. Riziko však nie je počas života rovnaké a zvyšuje sa najmä s vyšším vekom a dlhším trvaním ochorenia. Súčasný výskum sa preto zameriava aj na otázku, prečo sa u niektorých ľudí demencia rozvinie a u iných nie, a na hľadanie biomarkerov, ktoré by v budúcnosti mohli pomôcť lepšie odhadnúť individuálne riziko.

Čísla treba čítať opatrne Údaj „30 %“ nepredpovedá, čo sa stane konkrétnemu človeku. Výsledky jednotlivých štúdií závisia od veku účastníkov, dĺžky sledovania aj použitých diagnostických kritérií. V súčasnosti neexistuje jednoduchý test, ktorý by dokázal s istotou povedať konkrétnemu človeku s Parkinsonovou chorobou, či v budúcnosti demenciu rozvinie.

Mýty a fakty

  • Každý človek s Parkinsonovou chorobou nakoniec dostane demenciu.
  • Nie. Riziko je zvýšené, ale demencia nie je nevyhnutným dôsledkom Parkinsonovej choroby
  • Keď začínam zabúdať, mám demenciu.
  • Nie. Pamäť a koncentráciu môže ovplyvňovať mierna kognitívna porucha, únava, depresia, úzkosť, nedostatok spánku alebo niektoré lieky
  • Po diagnostikovaní demencie už človek nemôže nič robiť sám
  • Nie. Demencia má rôzne štádiá. Podpora by mala byť prispôsobená schopnostiam konkrétneho človeka a čo najdlhšie podporovať jeho bezpečnú samostatnosť

REFERENCIE:

  1. Aarsland D, Creese B, Politis M, et al. Cognitive decline in Parkinson disease. Nature Reviews Neurology. 2017;13(4):217–231. doi:10.1038/nrneurol.2017.27.
  2. Emre M, Aarsland D, Brown R, et al. Clinical diagnostic criteria for dementia associated with Parkinson’s disease. Movement Disorders. 2007;22(12):1689–1707. doi:10.1002/mds.21507.
  3. Goldman JG, Sieg E. Cognitive Impairment and Dementia in Parkinson Disease. Clinics in Geriatric Medicine. 2020;36(2):365–377. doi:10.1016/j.cger.2020.01.001.
  4. Parkinson’s Foundation. Dementia. Dostupné na:  https://www.parkinson.org/understanding-parkinsons/non-movement-symptoms/dementia
  5. Parkinson’s Foundation. Cognitive Changes. Dostupné na:  https://www.parkinson.org/understanding-parkinsons/non-movement-symptoms/cognitive

Informácie na tejto stránke slúžia na vzdelávacie účelya nenahrádzajú odbornú lekársku konzultáciu.